Už nikdy viac

11. února 2013 v 20:45 | Michy-chan

Tak moji milí a teraz vám prinášam niečo nové , môj príbeh , upozorňujem nie je to nič na spôsob anime , je to čisto len jednorazovka . Inak uvidím , ale v škole sa to páčilo , tak pekné čítanie , prajem

Vaša michy-chan J

Už nikdy viac
Momentálne vonku zúri hrozní lejak . Presne tak isto ako v ten osudný deň . Sedím na parapete a pozerám sa von oknom . V izbe mi hrá smutná romantická pieseň , atmosféra je napätá . Čakám - čakám , neviem sa spamätať , ako to mohol urobiť ? A ešte k tomu v deň nášho dvojročného výročia . Bolo to kruté , podvádzať ma s mojou vlastnou kamarátkou . A aby toho nebolo málo , prizná sa mi , že mi to chceli dnes povedať . Ten osudný deň prebiehal nejako takto .
Ráno som stávala s úžasnou náladou aj keď pršalo . Samozrejme som musela otca prinútiť , nech ma zoberie do školy . V mojej triede sú samí nadržaní chalani a keby , čo i len jedno dievča prišlo mokré a nedajbože by mala biele tričko , skočili by po nej ako hladné supy po svojej koristi . A to som nechcela . Takže ma otec odviezol aj keď pri tom mierne nadával ale nič iné mu nezostávalo . Deň išiel výborne , vyriešili sme nejaké nedostatky . Lucia - moja naj kamoška od škôlky mi pomáhala . Veľmi jej na tom záležalo dá sa povedať , že viacej ako mne . Lucia nemala momentálne žiadneho chlapca , a mne jej bolo strašne ľúto , tak stále chodila snami . Keď nám zazvonilo , škola sa mi skončila , ale môj milovaný Martin , také šťastie nemal , čakala ho ešte jedna hodina . Práve vtedy som sa rozutekala domov , všetko pripraviť . Trvalo mi to takých tridsať minút . Nachystala som prekrásny strieborný stôl , ktorý mal znak obdĺžnika , prikryla som ho s dlhým ružovým obrusom , do stredu som rozprestrela sivú orgánzovú látku , presne do stredu som vybrala dve sviečky jednu ružovú a druhú sivú a samozrejme nejaké tie hlúposti som tam porozhadzovala ako doplnky . Nakoniec som samozrejme prestrela príbory , taniere a poháre . " Môžeme ísť nato ! " zavolala som na celý činžiak . S Maťom sme boli dohodnutý , že príde o druhej a už dávno boli dve hodiny ale jeho nikde . Najprv som zavolala Lucií , lebo ona mala na starosti aby neprišiel skôr . Ale ona mi to nezdvíhala , tak som skúsila Maťov mobil , tiež nič . Pomaly som sa začínala báť . Vybrala som si kabát a vybrala sa k Maťovi domov . Vonku bolo strašné počasie samí dážď a silný vietor . Práve som stála pred Maťovým domom pri bráne a neverila som vlastným očiam . Maťo sa tam bozkával s Luciou . A netvárili sa žeby chceli skončiť . Srdce mi divoko bilo a slzy len tiekli . Po chvíli si ma asi Maťo všimol , lebo prestali a obidvaja sa na mňa pozerali . Neverila som tomu . ON to nemohol spraviť . To musí byť len veľmi zlý sen . To sa nemalo stať . Maťo pomalým krokom si to mieril ku mne . Lucia stále stála na jednom mieste . Martin prišiel ku mne ale nevydal zo seba ani hlásku . Mne samozrejme nebolo do reči , tak som sa otočila a mieri si to domov ale niekto ma zadržal . Bol to Martin . " Prosím , porozprávajme sa . " Mne sa nechcelo odporovať tak som zmenila smer a vydala sa k nemu domov . Až keď som prechádzala pri Lucií sa zobudila . " Alex prepáč mi ti to vysvetlíme . Prepáč . " Bolo mi znej na vracanie , práve dnes som s nimi dvoma skončila . Keď sme prišli dovnútra začali stým ako veľmi ich to mrzí , hlavne aby som im odpustila . Všetko sa skončilo s tým , že som im povedala len jednu vetu . " Ja vám nikdy neodpustím , lebo vás nenávidím !" Zobrala som si kabát a rýchlosťou blesku som z toho domu vypadla . Domov som prišli o pól hodinu . Všetko čo som pripravila som rozbila a roztrhala . Ráno som sa zobudila na podlahe a uplakanými očami ako keby som celú noc húlila . Ale mne to bolo jedno . Nasledujúce dni neboli o nič lepšie . Mama s otcom nevedeli , čo sa deje ale keď ma videli v akom som stave vyvodili si záver " Ten hajzel jej dal kopačky !" Aspoň tak to okomentoval otec . Dni , týždne , mesiace bežali ako na bežiacom páse . Už som ani nevedela čo je za deň . Ale jedného dňa prišla do mojej izby mama , dala svoju teplú roku na tú moju studenú a povedala " Zlatko , je mi jedno čo ti ten chlapec urobil ale ver , že ty za to nemôžeš . Mala by si sa schopiť a ukázať mu , že si silná a nezlomí ťa hocijaká maličkosť . Kde sa podelo to usmievavé a drzé dievča , ktoré som vola dcérou ? " Ja som sa len na mamu usmiala , prvý krát od toho incidentu a vyrozprávala som jej svoj príbeh . Nemohla uveriť čo ten " chlapec " urobil . Od toho dňa ako ma mama povzbudila som si povedala , že už nikdy viac sa nebudem takto správať . " Už nikdy viac ! "
Michy-chan :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Betušik-chan Betušik-chan | Web | 14. února 2013 v 9:39 | Reagovat

Kawai :) je to hrozne, ze to nie je len poviedka, ale take veci sa fakt stavaju -.-

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama