Prosinec 2013






Oznam

17. prosince 2013 v 21:24 | Michyseji |  OZNAMY

Narodeniny

16. prosince 2013 v 20:35 | Michyseji |  Jednorazovky od Michyseji

Myslela som si, že moje sedemnáste narodeniny budú niečím špeciálnym. Nie len pre mňa ale aj pre ľudí okolo mňa. Je dobre, že mi skoro každý píše na facebook všetko najlepšie ale čo z toho majú, keď ani jeden to nemyslí vážne ? Je ľahké napísať všetko najlepšie Sakura. To nikoho nezabije ale keď to niekto napíše sám od seba a má ten zvláštny pocit, že to robí od srdca vtedy to má pre mňa aj cenu. Nie len tie suché priania tie si môže niekam tie dotyčné osoby strčiť, lebo o to vážne nestojím. Možno som sebecká ale ja to takto cítim.
Moje meno je Sakura Haruno a dnes mám narodeniny, sladkých sedemnásť ako tomu niekto hovorí, ale pre mňa je tento deň taký istý ako tie ostatné. Nič výnimočné sa totiž nedeje.
Ráno som vstávala z postele s dobrým pocitom ktorý sa ale počas dňa stratil. Keď som prišla do školy Karin a Ayami mi zablahoželali. Bola som rada lebo oni si na mńa vždy našli čas. Aj keď boli protivné a mali tú zlú vlastnosť hovoriť všetko čo majú na jazyku ihneď, ale aj tak som ich mala rada. Ostatný mi zablahoželali, až na druhej hodine keď sme sa presunuli na počítače a všetci videli na facebooku, že mám dnes narodky. Vtedy mi od každého jedného prišlo,, Všetko najlepšie Saky " Asi 50 krát to isté. Už ma to štvalo, ale povedať som nič nemohla. Tak som to lej laikla a pokračovala ďalej. Myslela som si, že ak to budem ignorovať bude všetko v pohode ale to čo ma na tomto dni a tých debiloch najviac ma rozoštvalo, keď mi spolužiačka povedala.
,, Jej Sakura ty máš len 16 ? Ach nie sedemnásť css a to si ešte nemala ani chalana ? Hmm trápne..."
To som už nevydržala a dala som jej takú facku. Bolo to odo mňa asi až priveľmi prehnané ale už som nevydržala ten nátlak a všetko čo k tomu patrilo. Nemala som už nervy znášať tie ich pretvárky voči mne. Stále sa každý pretvaruje. Nepoznám človeka na tomto svete ktorý sa nepretvaruje. Prečo ľudia nemôžu byť voči tomu druhému aspoň trocha úprimný ? Snáď to nie je až také ťažké !
,, Vieš čo Ino ? Choď do piče ! Nenávidím vás a už od nikoho nechcem počuť všetko najlepšie !" Vtedy som si ani neuvedomila, že je už hodina a ja vrieskam na všetky strany. Z plačom som vybehla von s triedy a zaparkovala som na dievčenských záchodoch. Svoj žiaľ som tam vypustila. Nepretvarovala som sa v tej chvíli ani ja. Niekedy možno ale v tej chvíli nie. Vtedy som bola taká aká som naozaj. Citlivé milé dievča ktoré hľadá na tomto svete len lásku a porozumenie.
Plakala som tam asi dve vyučovacia hodiny zatiaľ sa tam vystriedalo veľa dievčat no ja som bola zatvorená v jednej z kabíniek tak ma nikto nezpoznal. Dokonca tam prišla aj Ino a ohovárali ma ale už ma to vôbec netrápilo. Teraz som mala na rozume ísť domov. Keď som vyšla zo záchodov chcela som sa poprať k východu ale zatarasil mi cestu nejaký neznámi chalan.
,, Ahoj dievčatko. Niekto by sa s tebou chcel porozprávať. Mala by si ísť somnou ak vieš čo je pre teba dobré."
Povedal mi milo ale mne to vyznelo ako vyhrážanie. Nič iné mi ale neostávalo len poslúchnuť a ísť s ním. Nevedela som kto by chcel sa somnou v tomto momente vidieť. Ale pravdu povediac už ma nič netrápilo. Vyšli sme až na posledné poschodie v našej školy a do učebne informatiky. Neznámi mi galantne otvoril dvere a ja som vošla. Na učiteľskej stoličke sedel Sasuke Uchiha. Počula som už o ňom. Dokonca chodil do rovnakého ročníka ako ja, len do inej triedy. Boli sme rovnaký odbor aj. Ak sú nejaké školské akcie alebo niečo také hneď sa školská rada obráti na neho. Lebo je na javisku ako doma. Dokáže zabaviť publikom a má skvelú improvizáciu. Ale prečo sa on chce stretnúť somnou ? To mi nešlo do hlavy.
Neznámi ma doviedol až k čiernovlasému chalanovi. ,, Čo odo mňa chceš ?" Vypustila som z úst prvé čo ma napadlo. No on sa len usmieval. Dosť ma to štvalo, tak som sa opýtala znovu ale konečný efekt bol rovnaký. Keď ma to už prestávalo baviť zvýšila som hlas a povedala ,, Do frasa ty kretén čo odo mňa chceš ?"
On sa teraz len postavil prešiel ku mne bližšia ž som mala trocha strach ale na sebe som nedala nič znát.
,, Ty sa pítaš mňa ? No tak ti to prezradím. Si strašne zlatá keď sa takto tváriš. Vždy si sa mi páčila. A dnes keď máš narodeniny som ti prichystal malé prekvapenie. Ak dovolíš teda. Kráska mojich snov."
Nemohla som vyjsť z údivu. Vážne by existoval zázrak ? Ako je možné, že chalan ako on si všimne práve dievča ako som ja ?
,, Ako mám vedieť, že to nie len žart ?"
On sa obrátil na neznámeho a povedal.
,, Hej ty povedz ostatným čo majú robiť."
Neznámi okamžite vybehol z triedy a asi za desať minút ktoré som strávila v blízkosti Sasuke konečne prišiel neznáma banda chalanov. Každý niesol niečo iné. Všetko ale položili na veľký biely stôl uprostred miestnosti. Nakoniec tam stála veľká torta a pod tým bolo venovanie. ,, Pre to najkrajšie dievča ktoré som vždy sledoval v ústraní. So sladkým bozkom na tvojom červenajúcom líčku ti prajem všetko najlepšie k tvojím dnešným narodeninám, moja sladká Sakura." Nemohla som odolať bolo to krásne. Dvaja chalani vystreľovali s malých guličiek rôzne narodeninové hračky atď. Nakoniec som podala Sasukemu jeden pohár zo šampanským a ja som si nechala tiež jeden. Pozerajúc do očí som mu povedala Milujem ťa a on to zopakoval. Nakoniec sme sa pobozkali.
Toto boli asi moje najkrajšie narodeniny, aj keď ráno bolo strašné, ale zasa keby mi tí ľudia ráno nezničili náladu asi nikdy by som nezpoznala moju utajenú lásku. Sasukeho Uchihu. Kto by povedal, že práve na moje 17 narodeniny budem mať takéto šťastie a spoznám svoju lásku na celý život.
Narodeniny sú najkrajší sviatok.