Květen 2014



Yes my lord ... 14

11. května 2014 v 15:30 | Michyseji |  Yes my lord - dokončená

Predposledná kapitola je troch dlhšia :D Ćo vy na ňu ?
PS : Dnes idem do kina :) Kráska a zviera 2014 podľa mňa to bude sranda už sa neviem dočkať :D Ešte som vám sem niečo pridala :D V poslednom čase som aktívna, neviem či sa to len mne zdá, alebo je to tak :D Ale je to celkom dobrý pocit :)
Michyseji Tak vám, želá pekné čítanie :)

Yes my lord ... 14

Prebudila som v tmavej miestnosti. Bolo mi jasné, že mám len posledné minúty života. V mojej hlave sa odohrávali šťastné momenty, čo som prežila so svojimi kamarátmi a rodičmi.
Počkať ! Nad čím to tu sakra rozmýšľam ? Veď miestnosť v ktorej sa nachádzam, nie je žiadne zatuchlé opustené tmavé miesto. Je to Sasukeho VIP apartmán. No som bola asi na prvý pohľad dosť oblbnutá, že som si toho nevšimla. Ale ak sa lepšie popozerám po miestnosti, zistím, že je to tak. Len sú stiahnuté žalúzie a závesy zatiahnuté, preto je tu taká tma, Moje telo leží na posteli. A vedľa nej očividne sedí môj únosca.

,, Pozrime sa naša kvetinka sa zobudila ?"

Povedal chladne môj únosca. Bol to Sasuke, ten jeho hnusný arogantný hlas by som spoznala všade za akýchkoľvek okolností.

,, Prečo si to urobil ? Čo odo mňa chceš ? Dosť jasne som ti dala najavo, moje pocity !"

Keďže v miestnosti nebolo dobre vidieť, nevidela som ako sa ten idiot usmial.

,, Ćo som ti urobil ? To sa preto takto správaš, že som si urobil troška z teba srandu a kamarátka sa pripojila ? Vieš čo si spôsobila tým hlúpym gestom ? Všetci moji priatelia a čo boli na party, si myslia, že som totálny hlupák, ktorý si nedokáže ani správne vychovať vlastnú slúžku !"

Moja myseľ, bola ako v tranze. Myslela som si, že som pripútaná k posteli, lenže to som vôbec nebola. Moje ruky aj nohy boli voľné. Prečo mám pocit ako keby som sa v ňom zmýlila ?

,, Sasuke tak mi vysvetli o čom ste sa to rozprávali z tou tvojou kamarátkou ?"

Počula som ako sa osoba, ktorá doteraz sedela na stoličke postavila a kráčala ďalej od postele na ktorej som ležala ja. Po chvíle ticha som si pretrela oči a keď som stiahla ruku z očí už bolo rozsvietené. Moje oči sa konečne mohli pozrieť do tých Sasukeho.

,, Nemôžem ti to vysvetliť. Chcem aby si ma mala rada anie aby si ma nenávidela, na to ťa mám už príliš rad. Možno som sebec, ale nechcem ťa stratiť. Preto ti nič nepoviem. Prepáč."

Vyzeralo to ako keby bolo zapálené veľké svetlo, ale pri tom to bola len malá lampička na nočnom stolíku. Sasuke bol veľmi smutný. Preto som vstala z postele a prešla k nemu.

,, Dobre ak to nechceš povedať, nič sa nedeje. Len mi neklam. Všetko v živote viem odpustiť len klamstvo nie. A od teba by ma to bolelo viac ako od niekoho iného. Sľubuješ, že ma nikdy nebudeš klamať ?"

Zapozerali sme sa hlboko do očí. Bolo mi jasné, že nemôžem od neho žiadať toľko ale aspoň toto by mohol dodržať.

,, Pokúsim sa. Milujem ťa Saskura."

To čo povedal, mi vyrazilo dych. Asi to čakal a hneď na to ma pobozkal. Žeby toto bol trest za to, čo som urobila ? Ako by mi mohol tak rýchlo odpustiť, veď som ho urazila zosmiešnila. To nemôže byť tak ľahko odpustené !

,, To nemyslíš vážne ! Chceš ma len potrestať však ?"

Odlúčila som sa od neho. Pretože tá tesná blízkosť medzi nami dvomi neveštila z môjho pohľadu nič dobré. Neviem či by som sa potom dokázala ovládnuť, keby to prišlo do tej vážnejšej fázy. Sasuke sa ale po štvornožky presunul na posteľ a priamo ku mne.

,, Prosím neodmietaj ma. Túžim po tebe každú sekundu viac a viac. Nevieš si to ani predstaviť aké je to hrozné, keď človek, ktorého miluješ neopätuje ti tvoje city."

Chytila som jeho tvár do oboch dlaní pozrela som sa mu priamo do očí. Snažila som nájsť niečo čo by mi dokázalo, že je riadne na mol. Pretože to čo hovorí, nemôže byť pravda. Nemôžem tomu uveriť.

,, Ty si opitý Sasuke ? Priznaj sa mi."

,, Nie ako ťa to mohlo napadnúť ?"

Povedal mierne pripitým hlasom. Hneď mi bolo jasné, ktoré bije. Keď si pomyslí, že to urobil len kvôli tomu, čo som urobila bolo mi to veľmi nepríjemné. Predsa ho tu nemôžem nechať samého, v takomto stave.
Uložila som Sasukeho do postele, ako normálneho človeka, aj keď trocha namietal nakoniec som ho tam šupla ale teraz problémom bolo, čo ďalej. Nemôžem ho predsa prezliecť do pyžama, to nejde. Nuž chlapče máš smolu, dnes budeš spať oblečený. Inak to nejde. Pomyslela som si pomschtivo.
Ako tam tak ležal pripadalo mi to celkom zlaté. Bol taký roztomilý, pripomínalo mi to ako keď spinká dvojročný chlapec. Bol taký nevinný ako anjelik. Śkoda, že keď sa zobudí bude to ten arogantný blbec, ktorý nevie byť citlivý a taký zlatý. Má možno zlatú tváričku ale to je asi tak všetko. Prečo nemôže byť takýto aj v skutočnosti ? Vzhľad vždy mätie.
Zamyslela som sa nad tým, čo som mu spôsobila. Lebo vlastne to ja som ho prinútila sa takto opiť. Bolo mi zle so samej seba, ale možno sa bude rátať aj to, že ma zosmiešnil, a robil si so mňa srandu, aj s nejakou prefarbenou červenovláskou. To by mohol byť dosť jasný argument.
Zrazu sa mi zívlo. Ach už by sa mi celkom chcelo aj spať. Bolo pár minúť po pol noci. Lenže v miestnosti, nebolo ani jedno lôžko vhodné, kde by som sa mohla uložiť. Len Sasukeho veľká manželská izba, ktorá je už len na pohľad veľmi pohodlná.

,, Lenže keď sa ráno zobudí a nájde ma v jeho posteli, čo si asi tak pomyslí ?"

Opýtala som sa samej seba, ale nahlas. Veď aj tak ma nikto nepočul. Bola som taká zažratá do rozmýšľania, že som si ani nevšimla, že niekto vošiel do miestnosti, z premýšľania ma prebudil až hlas Sasukeho matky. Pani Mikoto stála za mnou. Nevšimla som si ju. Bola na prvý pohľad veľmi naštvaná. Asi sa nemám tomu čudovať, keď jej syn oblečený spí vo vlastnej posteli a ja premýšľam nad hlúposťami.

,, Sakura čo ty tu robíš ? Ćo sa stalo ?"

,, Eh ? No dobrý večer pani Mikoto. Ja .. ja. ja, prepáčte mi."

Rýchlo som vstala z postele a postavila sa pred ňu. Ako prvé bolo, že som sa nevedela vykoktať, keď sa mi to konečne podarilo, uklonila som sa na znak úcty k straším a povedala niečo zrozumiteľné.

,, Prepáčte. Asi kvôli mne sa váš syn opil, je mi to ľúto. Dnes bola tá oslava a ja som mu no...."

Pani Mikoto sa začala odrazu smiať. V izbe svietilo len malé svetielko, ale aj cez to, som videla ako mala na sebe čierne elegantné nohavice, čierne lodičky na strednom podpätku a krásny tmavo modrý top na krátky rukáv. Bola pekne namaľovaná a však a na krku sa jej blyšťali krásne diamanty.

,, Ale no tak Sakura. Vážne si myslíš, že neviem čo si spravila môjmu chlapcovi ? Hneď mi to bolo podané z pravej ruky."

To je trapas. Nie len Sasuke bol dnes zosmiešnený, ale aj ja.

,, Je mi to ľúto. Prepáčte mi. Pochopím ak sa budete sťažovať u riaditeľa. Chápem to. Lenže váš syn ma uniesol a priviedol do tejto izby, pokúšal sa o niečo, lenže pokiaľ sa odhodlal na niečo tak zaspal. Uložila som ho do postele, kvôli okolnostiam, som ho nechala oblečeného, ani topánky som mu nedala, nemám na to právo. Chcela som sa len uistiť, že je v poriadku. Nemala som žiadne bočné úmyslí, pani."

Pani Mikoto nezapúšťala zo mňa svoje oči. Mala ich rovnaké prenikavé ako Sasuke. Asi už viem, po kom ich má. Veľmi sa podobal na svoju matku.

,, Sakura predsa sa nič nedeje. nemusíš sa tak ospravedlňovať. Už dlho som znášala tie Sasukeho hlúposti. Len som mu to tolerovala, pretože ja v jeho veku som tiež podobné veci vyparádila. Si prvý človek, ktorý sa mu postavil, a preto si ťa vážim. Sasuke potrebuje niekoho, kto mu nebude slúžiť aj keď nosíš takéto oblečenie to neznamená, že si jeho slúžka. Musíš sa postaviť na vlastné a keď sa ti niečo nepáči, treba sa ozvať. Dievča moje, je mi úplne jasné, že ty žiadne zajačie úmysly nemáš. Prosím postaraj sa o toho debila. Ja to budem musieť zas vysvetliť jeho otcovi, čo sa dnes stalo, pretože tá pijavice červená určite všetko dá zverejniť."

Hneď mi bolo jasné, že pani Mikoto týmto naráža na tú istú osobu, ktorú aj ja. Je očividné, že ju ani jedna nemáme v láske.

,, Ďakujem vám madam. Cením si toho. A u mńa sa nemusíte báť, že Sasukeho neuzemním. Pochádzam totiž s chudobnej rodiny a nenechám si kydať na hlavu, aj keď ide o bohatého človeka ako je váš syn, nemá právo ma urážať, či rozkazovať mi."

Zatiaľ, čo som jej to vysvetľovala, ona sa presunula do foteli a pozerala sa na mňa. Bolo to celkom komické, keďže jej syn si chrápal na posteli s dosť veľkou opicou.

,, Sakura tak čo by si povedala na menšiu dohodu ?"

Prekvapene som zhíkla.

,, O čo ide madam ?"

,, Ćo by si povedala, keby si tu ostala a dlhšie a našou dohodu by bolo, že by si mi na Sasukeho trocha dala pozor ?Ćo na to hovoríš ?"

To vážne ? Ach To nie ja nechcem.

,, Prepáčte ale ja chcem ísť už domov. Odrobené už mám hodiny a už sa teším na rodičov a tak. Prosím, ja tu už nechcem dlhšie ostať. A nič proti vášmu synovi, ale ten kretén mi už riadne lezie na nervy. Nedá mi pokoja a dnes... No to bol vrchol. Už ma to nevadí a keby som musela dlhšie ostať po jeho boku asi by som sa skorej zbláznila."

,, Tak dobre beriem to na vedomie. A teraz si môžeš ísť ľahnúť. Kludne choď na ubytovňu. A zajtra môžeš prísť až večer, alebo ak chceš príď len poobede za riaditeľom a ja ti vybavím aby si mohla ísť domov, už zajtra."

Pousmiala som sa, ale pravé moje pocity boli nehorázna radosť. Keby to tak bola aj pravda. Prosím ja už vážne chcem ísť domov.
Potom som sa teda vybrala na ubytovňu. Cestou som sa neustále obzerala, nedalo mi to ale stále som čakala, že mi Sasuke príde zakryť oči alebo ma uspať a odniesť niekde kde by sme boli len my dvaja a pokračovali v tom, čo sme pred tým jeho spánkom nechali. Chcela so pokračovať ? Veď to mala byť len jeho odplata, nič viac v tom si ani nebolo! Tak už na to nemysli Sakura !
Hovorila som si neustále v podvedomí.
Prišla som pred dvere. Hinata ochrápaná mi vyšla otvoriť. Už ani nemala silu sa vypytovať. Chudiatko ve´d bolo pol jednej, tak čo sa bude čudovať a ona ešte k tomu aj skoro ráno stáva. Tak ju nebudem rušiť. Potichu som sa uložila do postele a snažila zaspať, lenže stále som musela myslieť na toho boháčika a na všetko čo sa dnes stalo. So spokojným svedomím som nejakým spôsobom zaspala.
.......
,, Saky vstávaj. Počúvaš ma ! Heééééj vstávaj ! Ach bože Sasukeeeee !!!"

Hneď som bola na nohách. Ostražito som pozerala z jednej strany na druhú.

,, Kde je ? Kde ? Kde !"

Až po chvíle mi prišlo, že si Hinata len robí srnadu, tak som išla znovu do postele. Ona sa zatiaľ vytešovala ako ma napálila.

,, hehe ja som vedela, že na to skočíš. hehehe jaká si priezračná. Ja som to vedela. No tak Sak už nemôžeš si ísť lahnúť, potrebujú ťa v kuchyni. Poslal ma pre teba riaditeľ. Sasuke chce aby si mu priniesla raňajky. A ževraj aj niečo iné. Oblečená už môžeš ísť normálne ako len chceš, len prosím švihni si."

Ešte v polospánku som sa na ňu pozrela, že čo to akože odo mňa žiada.

,, Hin to snáď nemyslíš vážne ? Ja keď ho chytím pod krk, zabijem ho ! Ten debil si o sebe myslí, že je pán sveta, či čo ?"

Nadávala som kým som sa rozhrabala z postele a mierila si umyť zuby,. Hinata sedela na postele a krútila len hlavou.

,, Saky prepáč, ale sveta nie , len teba. Ako on pískne tak urobíš. Ćím by to asi bolo ?"

Ešte aj ona začína ? Bože čo je to zo všetkými ?
Rýchlo som urobila rannú hygienu a obliekla prvé, čo mi prišlo po ruky. Bolo to zhodou okolností, niečo takéto. Čierne tričko s hlbokým výstrihom predĺžené, čierne úzke legíny a čierne vysoké lodičky podobné ako som mal aj včera, lenže tieto mali platformu ružovú. Vlasy som si nechala rozpustené troška som sa namaľovať aby sa nepovedala a mohli sme vyraziť.
V kuchyni som už mala všetko pripravené, jediné čo som mala ja urobiť zaniesť to Sasukemu výťahom do izby. Neviem prečo ale mala som z toho divný pocit. Normálne som vošla do výťahu, stlačila tlačítko 1 a čakala. Keď som sa dostala na miesto, videla som len ako sú dvere na Sasukeho izbe pootvorené, tak som vkročila. Očividne sa z niekým hádal. Tak som nechcela rušiť, len keď som započula svoje meno, bolo mi to podozrivé.
,, Ty to nechápeš ? Sakura je jediná maidka ktorú som si mohol vybrať sám a nemienim o ňu prísť preto, že ty si si ju obľúbila !"

Druhý hlas tiež naštvane odpovedal. Vozík so nechala pred izbou a len som počúvala.

,, Ty to nechápeš ? Ona sa o teba včera večer starala ! Sama sa chcela o teba postarať, nemala žiadne úmysly, ako Karin ! Preto som ju nevyhodila ! Dovolila som ti aby si si tentoraz vybral sám, musím uznať vybral si si dobre, ale musíš jej povedať pravdu ? Ako jej dokážeš klamať ! Sasuke !"

,, Mama keby som jej povedal, že to ja som najal jej rodičov a všetko zariadil ja veď by ma nenávidela ! Utiekla by a to ja nechcem. Je to jediné dievča, ktoré nevidí, že som boháč a nelezie za mnou a nehovorí mi len Yes my Lord. Ona ma svoj názor a to sa mi na nej páči. Nechcem ju kvôli tomu stratiť.!

,, Lenže keď sa to dozvie, čo urobíš ?"

,, Nedovolím aby sa to dozvedela !"

,, Lenže máš smolu, lebo ona počúva za rohom, takže už všetko počula."
V tej chvíli sa na mňa všetci pozreli. Mala som v očiach slzy. Oči sa pozerali na Sasuke. Ani neviem prečo ale krútila som očami.

,, Sakura ja..."


A už ma nebolo, rýchlo som odtiaľ utiekla.