Cesta do raja 1

11. srpna 2014 v 10:00 | Michyseji |  Jednorazovky od Michyseji

Cesta do raja 1






Slnko svieti, všetci sú šťastný. Presne to je charakteristika skvelej dovolenky na ktorú sa v tomto momente chystám so svojími rodičmi. Dvojtýždňový pobyt v luxusnom hoteli, alebo apartmánovom dome v ďalekom Grécku, najkrajšej dostinácií, doposlial, čo som videla. Malé útulné mestečko, v ktorok to žije. Nei Pori. Nie je to nič prehnané, je to normálna dovolenka, až na jeden malý zádrhel. Nejdeme tam vlakom ale autobusom. Čo budem robiť 22 hodín v autobuse ? V noci ak sa mi podarí zaspať, budem spať, ale ak nie ? Nemám rada autobuse z jedného dôvodu. Päť rokov čo sme chodili do Chorvátska sme chodili autobusmi a nikdy cesta nebola ríjemná, ale vlakom, to bola pohodička. Chcela by som zažiť zas ten pocit, ležať na strednom lôžku, celú celučičkú noc sa pozerať von oknom, všetci okolo by si sladko zdriemali a len ja by som bola hore. Bolo by to fantastické.

Lenže realita je iná. Idem s rodičmi autobusom do raja. Kto vie, mono to bude mať aj svoju svetlú stránku ? Nechám sa teda prekvapiť.

Príbeh sa začína.

Jedného krásneho dňa, zatiaš nie slnečného, pretože Slnko ešte nie je nad horizontom. Sú skoré ranné hodiny a moji rodičia a ja, práve vyrážame do raja. Mama stojí pred naším krásnym bielo- sivým rodinným domom a s dôrazom kontroluje, či je všetko vypnuté a na svojom mieste. Nie, že by bol dva týždne dom opustený, bude tam samozrejme na všetko dávať pozor Pepa. Mamina kamarátka. Otec je už pre bránou a dáva pozor na naše dva kufre strednej veľkosti.
Ešte posledný krát som sa obzrela na dom a potom na svojich rodičou. Je pravda, že sú to moji rodičia, žijú spolu, ale nie sú svoji. Mama sa znova vidala za Kuločiho, a otec toto všetko robí len kvôli mne. Nie je tom nič zlého, pretože môj nevlastný otec a jeho dcéra Mia už budú v raji čakať na nás. Nik nebo proti aby sme si užili túto dovolenku všetci. Sme predsa rodina. Len my musíme ísť autobusom, neviem prečo síce.... Aáá už viem, bárbie mi nezvládla sedeť na zadku 22 hodín.

,, Si pripravená ?"

Opýtal sa ma otec s pohĺadom upreným na náš dom.

,, Áno neviem sa dočkať Mií a Migela."

,, Robertita mám pocit, že ťa v autobude bude čakať prekvapenie."

Povedala mama celá očakávaní, ako bude reagovať. Mykla som plecom a nevšímala som si jej zbytočných rečí k mojej reakcií na jej vetu. Otec zobral obidva kufre. Neboli ťažké zobrali sme si len to najnutnejšie. Teda len moja mama. Pretože to boli len jej kufre. Naše odleteli spoločne s Miiou, Migelom a Francom, pred pár dňami. Lenže mama, Alma si nezbalila dostatočne veľa vecí, podla jej úsudku, tak aj teraz si musela niečo pribaliť, hlavne, že sme ju upozorňavali, že si nemá brať veľa vecí, no aj tak nepočúvla. Typická žena, ako vraví Franco. Ešte, že sa tak strašne milujú, inak neviem ako by zvládol tie jej nálady.... heh a hlavne moje. Keďže sme matka a dcéra.

Ahoj :) Baby túto kapitolu píšem, ako keby som mala posledný krát vydýchnúť. Tak ma len napadol tento námet. Dúfam, že sa bude páčiť. Kapitoly sú prednastavené. Vlastne celý tento mesiac je prednastavený :) Všetko píšem v júli :) Dnes oficiálne idem do RAJA :D Presne tak. Dnes.... teraz už som v autobude a idem do Grécka, na 14 dní presne :) Všetko tu máte nastavené, takže o poviedky sa báť nemusíte :) Dúfam, že poviedka o Rebeloch sa vám bude aspoň trocha páčiť :D Cez prázdniny sa nudím, tak som si pozrela všetky časti a tak ma napadlo, že spravím poviedku aj na toto :D Potom dajte vedeť :D

Michyseji

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Misha Misha | E-mail | Web | 13. srpna 2014 v 14:44 | Reagovat

moc pěkná jenorázovka...vydařila se ti tahle část...už se těším na další :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama