Vykúpenie a záchrana 12

22. září 2015 v 22:29 | Michyseji |  Vykúpenie a záchrana


Vykúpenie a záchrana 12


,, Moja žena je génius."
,, Nepreháňaj prosím ťa ešte sa budem červenať."
Je to sen z ktorého sa nechcem nikdy zobudiť. Prekrásne počasie môj vysnívaný zámok a princ z ktorého som namäkko bolo by to až príliš dokonalé keby všetky body boli dodržané. Nechcem dokonalosť chcem život ako normálne dievča lenže len fakt, že mojím priateľom je človek ktorého rodinu som vždy obdivovala je neskutočné. Môžem hovoriť, že nie je to sen ale realita ? On mi pomohol v tej najhoršej skúške života, keď ma opustila blízka osoba. Vtedy sa zjavil ako bles s jasného neba, kde nemal ani náznak mrakov. Skočil mi do cesty a vtedy sa odštartoval ten kolobeh pekných spomienok na ktoré nikdy nezabudnem. Teraz sa tak na neho pozerám a vidím ako ženie môjho koňa vpred a usmieva sa na všetky strany cítim pri srdci známy hrejivý pocit, ktorý sa vždy objaví keď som len sním. Je to niečo, čo vystihuje jeho prítomnosť. Keď vidím, že sa usmieva nezostáva mi nič iné len sa pripojiť. Nedokážem sa asi nikdy vynadívať na tej prekrásny úsmev pochybujem, že na svete existuje človek, ktorý ma krajší úsmev ako Uchiha Sasuke.
,, Saky no tak pripoj sa k nám. Bež."
Kričí na mňa lebo zaostávam. Svoje myšlienky nechám vzadu a ja sa pripojím k nemu a bežíme s mojím koňom vpred. Len tak ruka v ruke bežíme vpred a nevieme čo nás tam čaká, ale to nevadí. Pretože spoločne to vládneme nech už si pre nás osud pripraví hocičo, mi to zvládneme. Som si tým istá.

Po návrate domov Sasuke oznámil rodičom, že budeme od dnešného dňa spávať v jednej izbe. Jeho mama s tým veľmi nadšená nebola na rozdiel od brata. Ten sa viditeľne bavil na vlastnej predstavivosti. Po kým ho však nezmrazila Ayame, potom sa Itachi ukludnil. Sasuke predniesol ten pravý dôvod, prečo sme sa tak rozhodli. Vtedy to už chápali.
,, Som si istá, že Sakure prospeje keď s ňou budeš. Ale pochopte deti ste vo veľmi no veď viete veku a Sakurina mama by nebola rada, keby ste spolu spali v jednej izbe a nie to ešte v jednej posteli."
No je ale trápna situácia. Prebehlo mi mysľou. Itachi sa naďalej dobre bavil.
,, Matka nemusíš sa obávať my so Sakurou sme sa už rozprávali na túto tému a obidvom nám je jasné, čo môžeme voči tomu druhému urobiť a kde sú už hranice."
Mikoto bola trošku otrasená lebo dobre nepochopila pravý význam slov svojho druhorodeného ale vložil sa do toho otec a všetko bolo v poriadku.
,, Som na teba pyšný synak. Dobre prednesené voči starším a k tomu máš aj rešpekt, veľmi dobre. Som na teba hrdý veľmi dobre si to podal. Mikoto nemusíš sa obávať náš syn je dospelý a dobre vie, čo znamená nepoškvrniť svoju ženu pred svadbou."
,, Nie som si istá, či vieš, o ktorom s našich synov hovoríš."
,, Matka ! To by už stačilo !"
Celkom dobre som nepochopila o čo tu išlo ale radšej to riešiť nebudem. Som rada, že to povedal Sasuke ja by som to asi nedokázala, priveľmi by som sa hanbila ale on s tým našťastie problémami
,, Sasuke prosím upokoj sa. Ak nič iné nemáte na srdci môžete ísť."
So sklopenou hlavou sme sa ledva doteperili do našej starej izbe, kde už boli dve slúžky a balili moje veci.
,, Pán Uchiha nám nariadil aby sme veci Slečny Sakury uložili do spoločnej spálne. Pane vaše veci tam nesú iné slúžky. Prosím o chvíľu strpenia."
Tak nám nič iné nezostávalo, len počkať, ale nebol by to Sasuke keby niečo nevymyslel.
,, Nebudeme čakať, poď ideme von. Prejdeme sa. Aj tak je krásne počasie."
,, Že ťa to ešte stále baví. Skoro stále chodíme po vonku."
,, Len som si myslel, že by si chcela vidieť našu rodinnú hrobku, ktorú som po dlhom čase našiel."
,, Blázniš ? Vymýšľaš si teraz, však ? Predsa si mi vravel, že nevieš, kde sa nachádza !"
,, Mám svojich ľudí a našli miesto, kde sa pred tým nachádzala, tak som si povedal, že sa tam pôjdem pozrieť."
,, Ja som na tom mieste bola veľakrát, ale nič som tam nenašla, tak ako je možné, že ty áno ?"
,, Ty si sa prechádzala v komnatách pod kostolom ? To by ma celkom zaujímalo, ako si sa tam dostala, pretože mňa tam nechceli ani pustiť, musel som ich podplatiť."
,, Pod kostolom ? Tam som nebola, ja som myslela na území kaštieľa pri starej vodárničke je malý výbežok a tam sú skryté dvere do komnát. Pár krát som sa tam bola pozrieť ale boli tam len skryté chodby niečo ako katakomby, keby sa niečo stalo. Nič viac."
,, Možno, je to nejako prepojené, len si nešla ďalej ako bolo treba. Ak je to pri vodárničke nejaká cesta musí viesť aj ku kostolu. Som si istý, že tie chodby sú prepojené. Šľachta v minulosti to mala ako únikové východisko, keby niekto napadol kaštieľ."
,, To ma nenapadlo. Máš skvelé myslenie Sasuke. Ideme sa tam teda pozrieť, keď o tom hovoríš som veľmi zvedavá, či máš pravdu."
,, Samozrejme, prečo by som ti o tom inak hovoril. Aj tak pochybujem, že druhý krát by sa dal ten kňaz tak ľahko podplatiť aby ma tam pustil znovu."
,, A to na neho nezabralo, ani to, že si Uchiha ?"
,, Predstav si, že nie."
,, Možno je tam niečo, čo by si nemal vidieť. Ach som taká netrpezlivá. Uch teším sa ako malé dieťa toto je to vytúžené dobrodružstvo po ktorom som celý život túžila."
,, Som zvedavý, či takáto vzrušená budeš aj počas našej svadobnej noci."
,, To si píš. Počkať čo ? Sasuke nehor hlúposti !"
Bolo celkom milé ako ma dokázal zas dostať tam kde chcel. On je proste neskutočný. Jeho slová sú také zábavné ale pritom viem, že to myslí vážne. Ako som už povedala, tento chlap je neskutočný, nikdy pre mňa nikto nespravil tak veľa ako on a to sa sotva poznáme. To, že pre mňa hľadal niečo, čo má takú cenu si viem vážiť. To dobrodružstvo je niečo a som rada, že ho môžem zažiť práve s ním. City v tomto momente sú jednostranné, to som si myslela, ale možno to tak nebude. Sasuke to všetko urobil pre mňa ale prečo ? Pýtam sa prečo by niečo také robil pre človeka, ku ktorému nič necíti ? Musím sa ho to opýtať, ale ak odpovie na to niečím negatívnym, budem sklamaná, alebo to bude niečo čo by som očakávala ? Neviem sa rozhodnúť, som proste nerozhodná. Ale zvedavosť mi nedá.
,, Prečo si to urobil ? Za akým účelom ?"
,, Je to možno hlúpa odpoveď ale stala si sa človekom, ktorý mi otvára oči a jediné, čo ma drží je tvoj krásny úsmev. Sakura tieto slová nikto nemusel napísať stačí mi počúvať srdce ono je veľkým pomocníkom, keď hovorím to, čo cítim. Pýtaš sa prečo som to urobil. Ja ti odpoviem pravdivo bez akejkoľvek lži. Chcel som vidieť tvoj pohľad keď nájdeš niečo po čom túžiš. Chcel som vidieť tvoje radostné pohľady. Z nejakého dôvodu mi je dobre som šťastný keď vidím, že aj ty si."
,, To čo hovoríš, myslíš vážne ?"
,, Nemá dôvod klamať. Čo cítim to hovorím."
,, Uvedomuješ si, že ak sa budeš naďalej takto správať je veľká pravdepodobnosť, že sa do teba zamilujem ?"
,, Ak ti poviem, že s tým rátam a už sa neviem dočkať toho dňa, keď mi povieš, že ma miluješ, čo povieš ?"
,, Že ten deň asi veľmi skoro príde."
,, Som rád , lebo už sa ho neviem dočkať."
Je naozaj zvláštne, že som mu do očí dokázala povedať niečo také o svojich citoch. Keby stál predo mnou niekto iní, neviem či by som toho bola schopná ale je to Sasuke, môj priateľ a asi to bude tým, že pred ním nemám tajomstvá a beriem ho ako najbližšie osobu, lebo nikoho iného nemám. A podľa mňa on rátal s tým, že nakoniec to skončí tak, že budeme spolu ako spolu a nie len ako spolu. Ale nevadí mi to. Som naopak veľmi rada. Ani som si nevšimla, keby se prišli až von. Nestáli sme oproti sebe a tak si to hovorili, schádzali sme po schodoch až kým sme prišli von náš pocitový rozhovor sa ukončil. Sasuke nastavil náruč a dá sa povedať, že som mu dosť skočila.
,, Tak, čo ideme sa pozrieť po tej hrobke ?"
,, Samozrejme."

Naše jednodňové dobrodružstvo sa práve začína. Už sa neviem dočkať čo zistím keď sa pred mojimi očami objaví tmavé chodba a na konci bude možno čakať odpoveď na jedno z tajomstiev šľachtickej rodiny Uchiha.

Dobrodružstvo začína



Je krásny slnečný deň presne ako to počas leta chodí, ani jeden mráčik na oblohe. Bol by to hriech sa práve dnes zašiť na nejakom tmavom mieste. A to práve ja s mojím priateľom ideme urobiť. Urobiť si v našom zozname hriechov ešte jeden. Sasuke mi pred pár minútami povedal o tajnom mieste kde sa podľa neho ukrýva hrobka jeho rodiny. Všetci vieme, že šľachtičné rodiny vždy mávali ukryté hrobky. Verejnosti boli niektoré pristúpené, iné skryté do dnes. Jednou z nich je aj hrobka rodiny Uchiha. Sasuke ako to sám okomentoval má svojich ľudí, ktorí to za neho našli, totiž ani on sám nevedel, kde sa to miesto nachádza. Ako som už spomenula, jeho ľudia to však zistili a sám za pomoci peňazí sa tam aj dostal. Na jeho zozname hriechov vtedy pribudol hriech za podplatenie kňaza. Je to celkom vtipné, že kňaz sa dal podplatiť, ale to nechám na Boha aby to vyriešil ja si s tým nemienim blázniť hlavu a hlavne nie teraz lebo po rozume mi chodí len to či niečo nájdeme. Som si istá, že áno. Dali sme hlavy dokopy a našli sme jedno riešenie aby pán kňaz nemal ďalší hriech. V minulosti keď som ešte nič podrobné nevedela o tejto rodine som sa často hrávala na tomto pozemku, ktorý bol ešte v tom čase prístupný verejnosti. Teraz už nie keďže sa rodina vrátila. Vtedy som našla tajné dvere v malom výklenkom medzi starou vodárničkou a vstupom do lesa. Boli tam ukryté tajné dvere po tom ako som ich dokázala otvoriť som zistila, že sú tam aj tajné chodby. Bola som sama tak som sa nikdy nepustila príliš hlboko, lebo som nevedela, či je to bezpečné ale najviac ma trápilo, že sa môžeš stratiť a nikdy by som už nemohla nájsť cestu späť. Ale teraz keď po mojom boku je on, človek ktorého mám veľmi rada som si istá, že vo dvojici by sme to kludne mohli zvládnuť. Sasuke z dubu zobral jeden batoh, kde dal len potrebné veci, ako baterky, jedlo pitie a hlavne mapu starých chodieb ktoré boli v knižnici jeho otca. Keby som to mala aj ja bolo by to ľahšie. Ale som rada, že tam dole bude so mnou. Taká som vzrušná. Celý čas som čakala na dobrodružstvo a teraz konečne prišlo a myslím si, že toto nebude posledné dobrodružstvo, ktoré prežujem s Uchihom Sasukem.

,, Pripravená ?"

Stojíme pred vchodom, ktorým som našla ako malá. Z vrecka som si nahrabala kľúče, kde som mala jeden špeciálny. Môžete dvakrát hádať od čoho bol ten špeciálny kľúčik. Presne tak od týchto starých dverí. Zatriasla som od vzrušenia keď mi Sasuke zobral zväzok kľúčov a ten správny strčil do zámku. Keď sa ozvalo puk a zámok sa otvoril čiernovlások vedľa mňa silou zatlačil na dvere ktoré povolili a dvere sa otvorili. Vybrali sme si z batoha dve baterky. Jednu Sasuke podal mne a druhú si nechal. Chcel byť gavalier a tak ma pustil aby som išla prvá aj keď to on mal mapu. Asi nechcel aby som bola za ním a prípadne sa stratila ako sa hovorí, chcel ma mať stále na očiach. Veľmi milé gesto od neho.

,, Tak, kadiaľ by sme sa mali vydať ?"

Pýtam sa ho pre istotu, lebo ja nemám poňatia. Sasuke si zobral do rúk mapu a hovoril mi stále kadiaľ mám ísť. Neustále mi niečo vravel a preto som sa cítila v bezpečí. Mohla som si aspoň naplno vychutnávať toto malé dobrodružstvo. Obzerala som sa a všade po stenách boli staré sviece. Naozaj to vyzeralo, ako keby v minulosti tieto chodby boli často využívané. Kto vie na čo ? Steny však boli čisté pár pavúkov pavučín ale na stenách neboli žiadne nákresy ako by ľudia chceli niekoho nasmerovať. Nič len čisté temné steny. Zdalo sa ako keby táto chodba bola nekonečné, preto mi nedalo a musela som sa opýtať ako dlho ešte pôjdeme. Ale pokým som stihla niečo povedať Sasuke zavelil aby som zastavila. Svojou baterkou začal hľadať niečo, nič mi nepovedal, tak som netušila o čo sa pokúša. Zmätená som bola. Preto som si na neho posvietila. Ale keď som videla asi desať metrov od neho niečo zvláštne obišla som ho a chcela sa tam ísť pozrieť ale zastavil ma. Potiahol ma za bundu späť.

,, Kráska moja smiem vedieť kam si sa vybrala ?"

,, Pozri tu niečo je."

Tak sa teda pozrel tým smerom a potom mi daroval malý bozk na čelo. Prekvapene som na neho hľadela. Nevedela som si to priradiť prečo to urobil. Potom však podal vysvetlenie.

,, Si úžasná. Čo by som bez teba robil ?"

,, Prečo, veď som ti len ukázala miesto kde som sa chcela pozrieť ?"

,, Práve to miesto hľadám na mape je to označené ale nezazrel som to na prvý pohľad. Ako si si všimla na stenách nie je nič pravdepodobne tunajší dobre poznali tieto chodby a využívali ich aby zlákali nepriateľov. Keďže poznali okolie vedeli sa tu dobre orientovať a pre nepriateľov to bola ďalšia nevýhoda."

,, Teda. To si zistil len z pohľadu na toto miesto ? Si naozaj génius."

,, Len som si dal dva a dva dokopy a ak sa nemýlim nájdeme tu viac ako len hrobky. No za jeden deň to celé nepreskúmame. Máme hodinky takže musíme sa poponáhľať nebolo by dobré keby sme sa tu príliš dlho zdržali, vyzerá to tak, že tu dole nie je signál aby si nerobili zbytočné starosti."

,, Ty si im nenechal ten odkaz, čo som ti hovorila ?"

,, Nie. Mal som ?"

Zrazu vyzeral ako malý chlapec. Bol naozaj rozkošný. Aj keď na tomto mieste bola tma jeho pohľady sa dali veľmi jednoducho vyčítať z mimiky tváre.

Keď sa zamyslím, že tu sa skrývajú rôzne veci a čakajú aby ich niekto ako my dvaja našli moje vzrušenie narastá. Teraz v tomto momente a v tomto období svojho života som naozaj šťastná. Som za to veľmi rada, že niekto ako ja môže dostať takúto jedinečnú príležitosť.

,, Dobre to je aj tak jedno. Máme teraz niečo po tretej tak by sme si mali naozaj pohnúť. Trvalo nám to hodinu aj pol čo sme vstúpili a našli tento vchod do druhej chodby."

,, Tak teraz vážne. Mapa ukazuje asi kilometer na sever, teda ak sa vydáme pozdĺž tejto chodby stále rovno mali by sme byť na mieste. Ale nič nie je isté, tak pozor kde stúpaš a choď dopredu."

,, Rozkaz šéfe. Inak myslíš, že tu dole sú nejaké mŕtvoly ?"

,, Neviem prečo sa pýtaš ? Ahá snáď sa nebojíš ?"

,, Ja ehm nie a ty ?"

,, Som chlap na bojácnosť mám teba."

,, No dík. Ja sa nebojím len som sa chcela opýtať."

,, Nemáš sa čoho báť som tu a za každých okolností by som sa postavil pred teba a bránil ťa či by sa tu ukázali mŕtvoly, zombiíci, či tvoja mama."

,, Nie je čas robiť si srandu a postavil by si sa aj keby sa postavil predo mňa tvoj brat ?"

,, Nie toho by sme brali ako štít na všetkých, ale pochybujem, že by niekto potom zaútočil, väčšieho hlupáka svet ani nevidel."

,, Ach keby ťa len počul, znovu by ste sa chytili."

,, Ale musíš uznať, že nie je dvakrát múdry."

,, Ćo ty vieš ? Si jeho mladší brat kto vie ako sa správa k svojej žene. Podľa mňa je milí ohľaduplný a veľmi múdry. Narozdiel od niekoho."

,, Čo tým chceš akože povedať slečna Sakura ? Že ja nie som milý múdry a ja ešte neviem čo ?"

,, To som predsa nepovedala, ale ty si ešte ako to povedať ty si iný ako Itachi. V tom dobrom zmysle, no povez neprekvapilo by ťa keby tu chodil so svojou ženou a tiež by hľadali nejaký poklad ? Oni už sú na to starí ale mi nie a to je to dobré."

,, Som rád, že to vidíš takto."

,, Prečo si sa nevydala už dávnejšie po týchto chodbách keď si vedela že tu niečo také je ?"

,, No pravdou je, že som na to bola sama, keď som aj prišla k starým rodičom starký o tom nechcel počuť ani jedno slovo, dobre vieš aký má on na toto všetko názor a zas starká sa bála, lebo bola v tom, že sa stratíme. Sama som to chcela chodiť preskúmať ale aj ja som sa často stratila a potom som sa tu bála. Našťastie vždy som našla cestu tak som ďalej ani nechodila."

,, Chápem, a tvoji kamaráti, prečo nešli s tebou ?"

,, No mala som tu pár priateľov ale ich to nezaujímalo. Neboli na dobrodružstvá."

,, No vidíš, ešte, že si našla mňa."

,, Presne tak ešte, že sme sa mi dvaja spoznali."

,, Teda toto je jedno veľké bludisko."

,, Mne to hovor. Ale počkaj. Necítiš to ?"

,, Neviem, čo myslíš ?"

,, Cítim studený vánok, ako keby odniekiaľ sem prúdil. Čo je pod týmto miestom ? Kde sa práve nachádzame Sasuke ?"

,, No je tu nakreslený nejaký otvor ale nič nevidím."

,, Takže niekde je tu východ. Ale ešte sme predsa neprešli kilometer, tak ako je možné, že už východ je cítiť ?"

,, Pamätáš sa ako som ti hovoril, že to používali proti nepriateľom ? Možno je tu viac východov a vchodov."

,,Myslím, že začínam chápať ako sa museli cítiť ich nepriatelia."

,, Nemusíš sa báť som pri tebe a to znamená, že sa ti nič nestane. Poď nájdeme rýchlo tú hrobku a vypadneme odtiaľto. Nemám z tohto miesta dobrý pocit."

,, Máš pravdu. Cítim niečo zvláštne. Ako zlú auru."






Ahoj. Prepáčte, že to tak dlho trvalo :D Ale myslím, že začínam sa konečne dostávať do starých koľají :D Tak nezabudnite komenáre k poviedke, naozaj som sa nadrela na tomto dieli :D
Tak dúfam, že to aj patrične oceníte vaša Michyseji :)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 dakyra dakyra | 23. září 2015 v 20:48 | Reagovat

hůů... co tam bude? Co tam bude? Zombík?..ne.. upír?.. ehm, ne.. vlkodlak..hm asi taky ne..:D ááá už vím..ne nevím..:D mno holte si budu muset počkat na příště.. fíí..už se těším na další díl.. jinak tenhle úplně parádní..:D

2 Misha Misha | E-mail | Web | 25. září 2015 v 21:44 | Reagovat

sakra to je tak napínavé...hele holka jestli nenapíšeš další díl, tak poneseš následky :D

3 Mayu Uchiha Mayu Uchiha | 25. září 2015 v 23:12 | Reagovat

[2]: plně s tebou souhlasím

4 Azmaija Azmaija | 26. září 2015 v 20:54 | Reagovat

[3]: I já :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama