Vykúpenie a záchrana 13

26. září 2015 v 23:46 | Michyseji |  Vykúpenie a záchrana

Máme tu krásne číslo 13. Magické číslo ak sa nemýlim. Dúfam, že si túto kapitolu užijete :D Naše dobrodružstvo sa touto kapitolou končí ale nie je posledné :D Ešte si toho užijeme :D Prajem príjemné čítanie Michyseji :)

PS : Vaše komentáre k minulej kapitole ma veľmi potešili :) Ďakujem dúfam, že aj dnes budem obohatená takými komentármi :)


13.Kapitola


,, Máš pravdu cítim niečo zvláštne. Akúsi zlú auru. Čo to len môže byť ?"
Nechcem robiť paniku, ale začínam sa báť. Sme tu len my dvaja aspoň dúfam ale všade okolo je temnota. Cítim ako keby som sa do nej ponára. Sťahuje ma to. Pomôžte mi prosím niekto. Pred očami mihajú nejaké šmuhy svetla. Nepočujem nič iné len ticho. Sasukeho hlas ku mne už nesiaha. Ako keby som bola od neho na kilometre vzdialená. Jasná hviezda pomaly uhasína.
,, No tak Sakura zobuď sa. Toto nie je správny čas odpadávať. Počuješ Sakura !"
Čo to je ? Ten hlas sa približuje. Je mi tak známy. Kto to len môže byť ? Je to mužský hlas žeby Sasuke ? Ćo sa stalo, prečo som odpadla ? Nepamätám si kde to som ? Pomaly otváram oči ale všade je tma. Odrazu prenikavé svetlo naruší moje vzorné pole. Je také silné, až musím privrieť viečka. Pravou rukou si chránim oči, lebo je to naozaj silné, ke´d si na svetlo zvyknem pozriem sa na osobu, ktorá na mňa svieti. Je to on ako som si myslela. Sasuke.
,, V pohode ?"
,, Čo sa mi stalo ? Veľmi ma bolí hlava."
,, Niečo si si šľahla do hlavy."
,, Čože ?"
Sasuke mi tu hovorí, že som sa udrela ale ja si na nič podobné nepamätám. Je možné že by mi klamal ? Nie tak to nemôže byť. Prečo inak by som odpadla. Je pravda, že ma bolí zadná časť krku. Ale aj tak si nepamätám, že by som do niečoho narazila. Hm. Zvláštne.

Sasukeho pohľad.
Fúú. To bolo o chlp. Skoro zistila, že jeden z mojich mužov je tu v dole. Dúfam, že si ho nevšimla, inak by som mal čo vysvetľovať. Vyzerá to, že nič si nevšimla. Teraz by sme sa mali čo najskôr dostať na to prekliate miesto, lebo už sa tu nudím, Robím to naozaj len kvôli nej, keby to bolo na mne tak by som do takéhoto miesta nikdy nevkročil. Malá lož nikomu nezaškodí a ona nemusí vedieť, že som poveril mužov aby to tu prehľadali.
,, Sakura mali by sme ísť."
,, Aha dobre. Ja len, že je to čudné."
,, Už sa tým netráp."
Naviedol som ju kam má ísť. A pekne nech je predo mnou. Ona si nádejne bude myslieť, že ju chcem mať pred sbou aby sa jej niečo nestalo, lenže pravdou je, že keby zahliadla mojich podriadených nebolo by to dvakrát príjemné. Som naozaj otrasný.
,, Sasuke ? Počuj ohľadom tej našej svadby."
Do riti, že by som urobil niečo zle ? Ćo budem robiť ak to bude chcieť zrušiť ? Nemám ani plán B. Som to ja ale hlupák rátal som s ňou !
,, Deje sa niečo ?"
,, Rozmýšľala som."
Keď baba povie, že rozmýšľala to nie je dobré znamenie Takže sa môžem pripraviť na najhoršie. Bohovia zla chráňte ma.
,, No hovor."
,, Ak by si s tým súhlasil, tá svadba by mohla byť aj skôr. Mne by to nevadilo."
Vďaka bohu, že je tu taká tma, že niet vidieť ani na krok. Keby teraz Sakura videla ako sa tvárim zľakla by sa. Bojím sa však, že aj ja by som sa vydesil vlastného pohľadu. Nedá mi to, ale prečo by chcela aby tá svadba bola skorej ? To sa už do mňa stihla zamilovať ? Nie tak skoro by to nemohlo byť.
,, Prečo chceš aby bola skôr ?"
,, No ja len že, žijeme pod jednou strechou aj tak každý budú vedieť, že sa budeme brať a ja si to už nerozmyslím. Tak na čo čakať ? Ale ak nechceš ja chápem."
,, Nie v poriadku. Mne je to aj tak jedno. Keď sa vrátime domov povieme to rodičom a hneď môžu začať chystať. Pre mňa je najdôležitejšie ako sa na to pozeráš ty."
Ešteže v sebe mám toľko toho city ktorý sa nazýva pretvárka. Jedine vďaka tomu viem byť milí. Moja skutočná povaha je o niečo rozdielna.
Sakurin pohľad.
Och to mi ale odľahlo, Vážne som sa bála ako by mohol reagovať. Aby si niečo nenahováral. Nechcela som aby to tak vyznelo. Je to len zbytočné aby sme žili tak a neboli svoji, aj tak to nebude také rozdielne.
,, Naozaj ?"
,, Samozrejme. Potom sa ešte o tom porozprávame. Teraz sa prosím sústreď na cestu."
,, Dobre ako povieš."
,, No vidíš niečo ? Už by sme mali byť blízko."
Všade je taká tma naozaj nie som si istá, či pred nami je niečo. Ale počkať je tam niečo. Malé svetlo. Vidím niečo vpredu ako keby to bol oheň.
,, Sasuke pozri. Nie je to oheň ?"
Cítim ako sa naklonil a jeho horúci dych ako keby narážal na moju pokožku. Ach keby len vedel na čo myslím asi by som sa od hanby prepadla. Dobre, že ma nevidí.
,, Vyzerá to ako zapálene fakle. Ak si si všimla sú tu držiaky ale fakle nikde. To bude asi to miesto, ktoré hľadáme."
Neviem prečo ale moje nohy reagovali útekom. Nie útekom od neho. Ale tak veľmi som chcela vedieť, či to môže byť naozaj tá hrobka, že som sa rozutekala dopredu. Keď som uvidela miestnosť osvetlenú len ohňom skoro som odpadla. Naozaj to bolo to miesto po ktorom som tak dlho túžila vidieť. Malá tmavá miestnosť osvetlená svetlom z fakieľ. Na pravej stene boli hrobky a napísané mená. Dokonca tam boli aj urny a hroby, proste vyzeralo to ako cintorín jednej rodiny. Boli tu pochované asi tri generácie Uchihovcov. Ja asi omdliem. Počula som ako ma Sasuke dohnal. Dokonca mi vyšli až slzy dojatia. Naozaj som bola dojatá a strašne šťastná..
,, Mi nechceš povedať, že je ti do plaču ?"
,, Ja som taká šťastná. Strašne ti ďakujem. Neviem čo mám povedať. Až som stratila reč."
Hodila som sa mu do náručia, urobil pre mňa tak veľa a ja ani netuším ako sa mu za to všetko mám odvďačiť. Do konca mu zostane dlžníkom a toto je len začiatok som si istá, že urobí toho ešte viac.
,, Ach Sakura keby si sa teraz videla. Teš sa krpec že si našla miesto, ktoré si chcela vidieť a neplač. Poriadne sa popozeraj."
,, Sasuke ? Prečo je tá hrobka tu pod kostolom ? Nerozumiem prečo nie je na území kaštieľa, kde by ste mohli chodiť zapaľovať sviečky svojim predkom."
,, Bude tam asi niečo, prečo je to tu. Ak chceš opýtame sa rodičov oni budú vedieť. Ak sa nemýlim sú tu moji pra pra pra rodičia, potom pra pra rodičia a pra rodičia takže môjho otca rodičia a od nich ďalej."
,, V rodokmeni nie som veľmi múdra ale asi hej."
,, Hm to je zaujímavé."
,, Prečo ?"
,, No myslel som si, že sú tu pochovaný aj starý rodičia. Dobre viem, že oni už nežijú. Ale kde sú potom pochovaný ?"
,, Počkaj ty nevieš, kde máš starých rodičov pochovaných ? Nechodíte na sviatky zapaľovať sviečky na hroby zosnulých ?"
,, Nie. V našej rodine sa nič také nerobí."
Zaujímavé. My každoročne chodíme na hroby. Ale tak oni sú niečo iné ako my obyčajná rodina. Ale aj tak je to tajomné a to sa mi veľmi páči. Záhada.
,, Sasuke mali by sme tie záhady vyriešiť."
,, Ty si ale dobrodruh. Dobre neskôr sa sem vrátime ale teraz už naozaj musíme ísť. Je veľa hodín."
Cesta späť sa mi zdala kratšia. Asi to bude tým, že keď sme tam išli nevedela som sa dočkať a počítala som každú sekundu ale teraz viem kadiaľ mám ísť. Som potešená, že som mala takú príležitosť a navštíviť to miesto.

,, Mama otec môžeme s vami hovoriť ?"
Sedeli v obývacej miestnosti. Prisadli sme si k nim a Sasuke pokračoval. Držali sme sa za ruky, čoho si hneď všimla Mikoto a šťastne sa na nás usmievala.
,, Stalo sa niečo deti ?"
,, Ide len o to, že so Sakurou sme sa dohodli, že posunieme dátum svadby."
,, Ćože ? Snáď si si to nerozmyslela dieťa ?"
Zhrozila sa Mikoto. Pokrútila som hlavu a usmiala sa na Sasukeho.
,, Práve naopak. Chceme ho posunúť skôr."
,, Skôr ? Takže môžem zavolať tvojej mame, že začíname pripravovať svadbu hneď ?"
,, Samozrejme. Nemá zmysel to odďalovať ja si to nerozmyslím."
,, To radi počujeme Sakura."
Boli sme na seba so Sasukem pyšný. Dnešný deň bol jedným z mojich najlepších v živote. Keď sme im oznámili túto kvázi novinku odobrali sme sa už do našej spoločnej izby, ktorá bola v prekrásnom stave pripravená na náš príchod. Naše veci tam boli krásne a usporiadane uložené. A aby toho nebolo málo na stole nás čakalo aj malé prekvapenie. Romantická večera. Sviečky víno a dobré jedlo.
,, Dobre som to naplánoval ?"
,, Ach. Ty si dokonalý Sasuke."
,, Som rád, že som ťa potešil. Poď ideme si vychutnať do jedlo a víno."

Sasuke zastrel závesy a izbu osvetľovali len sviece, ktoré som zapálila. Najprv sme si vychutnali gurmánske činy šéfkuchára a potom sme si ľahli do postele a otvorili fľašu vína, Nejako tak prebiehal náš romantický večer vo dvojici. Bola to neuveriteľne romantické.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Mayu Uchiha Mayu Uchiha | 27. září 2015 v 14:23 | Reagovat

hustýýýýý a co jaky bude dal sasuke

2 dakyra dakyra | 27. září 2015 v 14:36 | Reagovat

hmm..:D zajímavé.. tak kdypak se nám Sasuke vybaví..:D jsem čekala co v tom tunelu bude a oni tam je poskoci..:D už se těším na další..:D ;)

3 Azmaija Azmaija | 27. září 2015 v 20:45 | Reagovat

Tak Sasuke kdy pak ukázes 2 tvář ?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama