Prosinec 2015

Vykúpenie a záchrana 25

20. prosince 2015 v 22:06 | Michyseji |  Vykúpenie a záchrana

Ahojte. Som chorá a nechce ma to pustiť. Keďže tu neni sneh a asi ani nebude, nech aspoň v poviedkach SasuSaku si užijú sneh :D Dúfam, že sa Vám to bude páčiť :D Asi sa už dostávam do starých koľají, ale nečakajte teraz žiadne výsledky, max v novom roku :D
Vaša Michyseji :)

Vianočná jednorazovka

16. prosince 2015 v 22:26 | Michyseji |  Jednorazovky od Michyseji

Michyseji prináša znovu po dlhom čase niečo nové :D Som PN teda chorá, nič neslubujem, pretože sama neviem, ako to so mnou je :D Nikedy píšem niekedy nie musím sa do toho zonova dostať takže neviem kedy niečo nové pribudne :D
PS :D Dnes mám narodky 19 rokov :D

Maxík

9. prosince 2015 v 22:51 | Michyseji |  OZNAMY

Všade okolo mňa je radosť a šťastie len ja sa do toho neviem vžiť. Ľudia sa tešia z obyčajných vecí ako sú prichádzajúce sviatky alebo priateľstvo láska. Úplne normálne veci, ktoré avšak ja nemám. Či sa mi cnie za tým všetkým ? Áno chýba mi blízka osoba o ktorú by som sa mohla teraz oprieť. Lenže ak sa pozriem spätne ten malý zadrhel ma vráti späť do reality. Tá bolesť cez ktorú som sa musela preniesť aby som mohla pokračovať vo svojej ceste. Niekedy sa sama seba pýtam aký to má ešte zmysel pokračovať. Nebolo by lepšie ukončiť túto nezmyselnú cestu bez cieľa ? Nie keď sa pozriem na všetkých ktorým by to urobila radosť, už len preto bude bojovať aby oni nevyhrali. Pýtate sa ako je možné, že zrazu myslím na takéto veci ? Jednoduchá odpoveď všetko to začalo jeden sychravý decembrový deň. Môj malý Maxík sa mal zle. Trpel a ja som sa len prizerala na jeho zmučený pohľad. Neváhala som a tú bolesť v jeho očiach som už nevedela vydržať, schmatla som tašku a zobrala ho na pohotovosť. Keď mu urobili kompletné vyšetrenie potvrdili sa moje obavy, Maxík je na tom veľmi zle a môžem sa báť najhoršie. Ľudia z kliniky sa posnažili a nevzdali to s ním, presne to som urobila aj ja. Verila som a do dnešného dňa verím, že sa môj malý psík z toho dostane a znovu sa vráti do starých koľají, kedy na mňa bude vrčať už len pri prvom náznaku priblíženia. V ten deň mu nasadili liečbu a magnetickú rezonanciu pre psov takzvaný magnet. Každý jeden deň sme s ním museli prísť posedel si v sivom kruhu a ja vedľa neho a potom sme sa vrátili domov. Naordinovali mu desať magnetov takže desať dní. Po ôsmych sa nekonala žiadna zmena. Moje nádeje pomaly vyhasínali a ja som už rozmýšľala nad najhorším. Pri pomyslení, že ho stratím sa mi svet zrútil ako domček z kariet. V škole som všetko zanedbala dokonca aj profesori si všimli, že nie som usmievavá a hyperaktívna ako po iné dni. Vedeli, že sa niečo deje. Lenže keď som začala o tom rozprávať bolo to ešte horšie a slzy sa mi drali na povrch. Mysľou mi prebehla myšlienka, že keď sa vrátim domov a on ma nebude vyčítať vyčítavými očami asi to neprežijem. Vtedy som tie neposedné slzy nevedela už zastaviť. Utešovali ma chceli dosiahnuť silou mocou aby som sa usmiala. Pár krát na malú chvíľku sa im to aj podarilo ale neposedný smiech v minúte vystriedali ďalšie slzy. Vreckovky sa míňali jedna za druhou a slzy boli všade. Ale ako sa hovorí nádej umiera posledná a aj keď to bolo také zlé verila som a v srdci som si živila malú nádej, že nakoniec to dobre dopadne. Všetci Bohovia ku ktorým som sa každý večer modlila ma vyslyšali a urobili malý zázrak. Mxíkovi bolo o niečo lepšie a ja som nevedela skrývať svoju radosť ktorú som v danej chvíli pocítila. Nádej opäť vo mne ožila a už som vedela, že všetko bude v poriadku. A tak to išlo aj nasledujúce dni. Nebudem však vravieť, že už je v úplnom poriadku, lebo nie je. Ale pomaly sa dostáva k svojmu starému ja.
Budem veriť, že nebudem musieť použiť tú krajnú možnosť. Tá myšlienka je ako scénka z hororu. Preto na ňu nebudem myslieť.
Tu je menšie vysvetlenie prečo som v posledných dňoch neaktívna na blogu. Pre mňa je ten malý maltézak ako člen rodiny, mám ho veľmi rada a pomyslenie na stratu tohto vzácneho člena rodiny ma robí veľmi smutnou. Som však rada, že mám ľudí, ktorý mi pomáhajú. Síce niektorých nepoznám dlho stoja pri mne za každých okolností a som tým ľudom nesmierne vďačná. Je to veľmi vzácna vec keď nájdete takých Ľudí či je len jeden alebo viac.

Na dnes sa s vami lúči Michyseji :)

Šoubiznis 2x10

9. prosince 2015 v 22:32 | Michyseji |  Šoubiznis



Ahojte. Je mi ľúto, že som v posledných týždňoch neaktívna. Ale dá sa povedať, že prechádzam kritickým obdobím v škole som ako mrtvola a nič ma nezaujíma. Dokonca ani písanie. Dúfam že sa to zlepší... Ale pred pár dňami ma Aki poprosila o poviedku Šoubiznis tak som sa trocha schopila je to síce kratšie ale vždy lepšie ako nič. Dúfam, že poteším niektorých :)
Michyseji :)

Vykúpenie a záchrana 24

2. prosince 2015 v 21:08 | Michyseji |  Vykúpenie a záchrana


Ahoj. Michyseji je späť :D Prepáčte za ten čas ale teraz prežívam veľmi zlé obdobie :D S mojím psíkom je zle a píšem si len denník, nič extra, ale povedala som si, že je už načase niečo pridať tak dúfam, že sa bude páčiť :D
Vaša Michyseji :)