Dohodnuté manželstvo 3

23. dubna 2016 v 8:00 | Michyseji |  Jednorazovky od Michyseji

3.KAPITOLA

Nie som si istá ako to bude vplývať na mňa a čo sa vlastne bude diať. Nikto mi nič nepovedal. Dá sa povedať, že Sasuke a ja máme teraz priateľský vzťah ale nič viac v tom nie je. Typujem, však, že oni tu dlho už nezostanú ale ja mamu nechcem opustiť. Vážne neviem ako to bude pokračovať a čo majú pre mňa prichystané. Zatiaľ som normálne navštevovala školu a nijaké extrémne zmeny sa nediali. Ale o asi týždeň na to ako som sa stretla po prvý krát s kráľovskou rodinou som pocítila, čo je to mať konexie. Mali sme písať test a ja som po prvý krát nič nevedela a dostala som trojku napísala som tam bludy ale dostala som za tri, čo pre mňa bola síce dobrá známky ale nezaslúžila som si ju. Chcela som to povedať profesorovi ale on sa k tomu nijak nevyjadroval. Potom som prišla domov a tam ma už čakal pani Mikoto so Sasukem ktorí sa netváril veľmi nadšene. Hneď som pochopila, že sa budeme rozprávať o niečom čo sa mi asi nebude páčiť. Po pozdrave som išla za ním. Zabral si ma do náručia a pošepkal mi niečo veľmi dôležité, vyzeralo to ako keby mi dával bozk ale len mi šepkal do ucha.

,, Nech sa stane čokoľvek nechaj rozprávať len mňa !"

Prikývla som a nedala radšej najavo, že sa niečo deje, Usmievala som sa na všetky strany a potom pani Mikoto začala.

,, Sakura je načase aby sme sa vrátili do našej rodnej zeme."

Prikývla som a pozrela na Sasukeho ten moju dlaň silnejšie stisol. Trochu som zneistela.

,, Dobre a čo s tým mám ja ?"

,, Sakura už máš osemnásť rokov a môj syn devätnásť je najvyšší čas aby ste sa zobrali a pomaly sa začali učiť ako budete vládnuť."

Znovu som venovala jeden zúfalý pohľad na Sasukeho. Ten však mlčal.

,, Tým chcete povedať, že by som mala ísť s vami ? A čo bude s mojou mamou ?"

,, Sakura je mi ľúto ale tvoja mama musí ostať tu !"

,, Matka už sme sa o tomto rozprávali ak Sakurina matka nepôjde s nami ostávam tu pokiaľ Sakura nedokončí školu a potom odcestujeme všetci traja nevidím v tom problém !"

,, Mladý Princ už sme sa o tom rozprávali a dobre viete, že to nie je možné aj Váš otec vám to vysvetlil !"

,, Sakura bez matky nikam nepôjde a to je moje posledné slovo je to moja budúca žena a ja musím zaručiť, že bude šťastná ! Ak pri sebe nebude mať jediného rodiča, ktorého má myslíte si matka, že bude šťastná ? A ja sa nemienim pozerať ako bude trpieť preto opakujem, že pani Haruno pôjde s nami nech sa deje čokoľvek ja to vybavím !"

,, Mladý Princ cez hranice môže pricestovať len jedna osoba ako to chcete spraviť to je zákon našej krajiny !"

,, Matka nezabúdajte kto nechaj pricestovať do krajiny polovičku pudlov len aby brat mal radosť na narodeniny."

,, Mladý Princ ja v teba verím si predsa môj syn ale pochop že tvoje skopičiny už stačili narobil si toho už dosť !"

,, Toto je asi jediná vec za ktorou si naozaj stojím a verím, že je správna !"

,, Ach tak dobre podporím Vás princ."

,, Ďakujem matka."

Sasuke sa postavil na moju stranu a bojoval za to, aby mohla moja mama s nami odcestovať ? Ten princ ma neprestáva udivovať. Som zvedavá ako nás dostane cez tie ich chránené hranice.
Naše matky sa pustili do reči a mňa práve napadol dobrý plán.

,, Sasuke nechcel by si sa trochu prejsť ? Ukázala by som ti to tu."

,, Veľmi rád."

,, Asi nikdy si nezvyknem, že tvoja dcéra oslovuje môjho syna krstným menom drahá priateľka."

Podotkla s úsmevom pani Mikoto. Mama sa zasmiala nad jej gestom a ja tiež. Sasukemu to bolo očividne jedno. Tak sme sa teda vydali von bolo krásne slnečné počasie pravý čas na prechádzku. Poukazovala som mu všetky moje obľúbené miesta a neobišlo sa to ani bez malého zastavenia v reštaurácií na kávu. Sasuke ma pozval asi to v ich krajine bolo zvykom. Cítila som sa v jeho spoločnosti veľmi príjemne. Na káve sme preberali ako to urobíme. Prekvapilo ma že sme mali podobné názory celkom dobre sa s ním dalo porozprávať a diskutovať.

,, Mám na letisku dobrých známych a ešte sú mi dlžný, takže to by sme mali, len bude problém tu tvoju matku dostať do lietadla."

,, To by som mohla vybaviť zasa ja. Na základke som mala kamarátku, ktorej otec robil na letisku mohla by som jej
zavolať ale to nie je isté."

,, Nevadí všetko sa cení zavolaj jej a daj mi vedieť ak by to nevyšlo niečo vymyslím ja."

,, Sasuke ty si poriadny kvietok však ? Rodičia z teba musia mať radosť povedz čo si vyvádzal ?"

,, Ver mi, že to radšej nechceš vedieť."

,, Si v niektorých chvíľach taký tajomný."

,, Myslím, že to na mne ženy zbožňujú. U nás som miláčik. Každá by sa chcela stať mojou ženou len ja som sa tomu zakaždým vyhýbal. Teraz ma matka prekvapila a ja som nemohol namietať."

,, Ja si neviem predstaviť nás dvoch. Nič v zlom Sasuke ale ja si to neviem predstaviť."

,, Nerob si z toho veľkú hlavu Sakura veď nejako to zvládneme aspoň teraz si môžeme povedať, že sú z nás dobrý priatelia, nejako začať musíme, časom uvidíme, čo z toho vzíde."

,, Beriem to na vedomie."

Potom ako sme dopili kávu a premiestnili sme sa späť k nám sme spoločnými silami zavolali tej mojej kamarátke vysvitlo, že jej otca vyhodili tak nepôjde to až tak hladko ako sa zdalo. Sasuke zavolal zasa svojím kamarátom, čo spomínal tí našťastie súhlasili. Kto vie, čo mu boli dĺžny pretože okamžite súhlasili a nič nenamietali.

,, A teraz, čo podnikneme ?"

,, Jedna strana by vybavená bola skúsim obvolať ešte nejakých známych, či niečo nevedia."

,, Sasuke ja bez mami nechcem odísť."

Povedala som zúfalo. Cítila by som sa bez nej veľmi sama. Nikoho predsa tam nepoznám nemôžem tam odísť sama. Začala ma prepadať panika on ma však upokojil s tým, že to vybaví nech sa deje, čo sa deje moja mama poletí s nami. A všetko bude v poriadku. Bola som mu vďačná že k veci mal takýto prístup. Vymenili sme si čísla a každý išiel svojou cestou. Mama odo mňa po jeho odchode vyzvedala ale ja som jej nič nepovedala. Bála som sa toho ako to môže dopadnúť zatiaľ som si ničím nebola istá a takéto pocity som nemala v láske. Večer som si ľahla do postele a pred tým ako som sa chystala zavrieť oči som sa naposledy pozrela na telefón svietila tam jedna SMS od Sasukeho. Otvorila som ju a písalo sa v nej ,, Všetko bude v poriadku neboj sa. Dobrú noc. Sasuke." Popriala som mu taktiež dobrú noc a v jemným úsmevom zaľahla do postele a zavrela oči. Nový deň snáď prinesie nové správy.

Na druhý deň hneď ako som sa zobudila mi začal pípať telefón. Bol to znova Sasuke.

,, Ahoj počuj už si otravný idem spať si posledné, na čo myslím ráno vstanem a si prvý človek, ktorému volám."

,, To mi lichotí ale mám na to dôvod. Kamarát mi volal, že si nemusíme robiť starosti. Otec v noci vybavil súkromné
lietadlo a to kontrolovať nebudú, takže všetko je v poriadku mama mu povedala, čo je vo veci a keby mi kamoš nevolal ani by som o tom nevolal tak dúfam, že to bude v poriadku."

,, To myslíš vážne ?"

,, Samozrejme"

,, Teda ďakujem naozaj veľmi pekne Sasuke."

Vypla som telefón a ešte na pár hodín som si ľahla s pokojným svedomím mala som z toho veľmi príjemný pocit. Tak nakoniec všetko dopadne dobre. Asi o tri hodiny mi znova zazvonil telefón tentoraz som sa rozhodla ho ignorovať ale keď mi už tretí krát zazvonil a mama mi skoro vyvalila dvere usúdila som, že niečo sa deje. Pustila som ju dovnútra a tá na mňa vybalila, že sa ideme zbaliť a je čas odísť. Potom som zavolala Sasukemu, ten ma okamžite s pražil s tým kde som a prečo nezdvíham telefón.

,, No prepáč ale ja som ešte spala."

,, Ako dokážeš spať keď za štyri hodiny odchádzame ?"

,, Počkaj spomaľ o čom to hovoríš ?"

,, Čo si si myslela, že keď vybavíme odchod koľko budeme čakať ?"

,, Ale čo škola a všetky potrebné veci nemôžeme len tak odísť !"

,, O tom som sa už postaral Sakura."

,, To nemyslíš vážne !"

,, Jediné čo musíš spraviť zabaliť sú nejaké nohavice a tričká spodné prádlo a ponožky môžeš nechať doma to nebudeš potrebovať aj tak ťa zasypem novými handrami tak o to sa báť nemusíš."

,, Sasuke ty si sa zbláznil."

Povedala som so smiechom ako som ho počúvala stále a viac a viac som tomu nemohla uveriť, že sa to naozaj deje a nie je to len výplod mojej fantázie. Nakoniec som tomu uverila zbalila si len dôležité veci a o pár hodín ma už čakal na letisku môj budúci manžel s rodinou a hlavne čo ma najviac robilo šťastnou bolo, že pri mne stála aj moja mama. Po boku Sasukeho a matky sa budem snažiť a všetko zvládnem.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mayu Uchiha Mayu Uchiha | Web | 23. dubna 2016 v 14:53 | Reagovat

tak to bylo zabité pry nezvedáš telefon taky ignor

2 Aki Aki | E-mail | Web | 30. června 2016 v 10:59 | Reagovat

Skvelé som veľmi rada, že Sakurina matka nakoniec so svojou dcérou odletí.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama