Dračie srdce 1

3. ledna 2017 v 0:59 | EMKO |  2017 POVIEDKY


Dračie srdce 1

Legenda o drakovi pokračuje. Drak je mýtické stvorenie, ktoré dokáže lietať z úst mu šľahajú ohnivé plamene a z očí mu srší nenávisť. Vraví sa, že keď sa človek pozrie do očí drakovi uvidí v nich bolesť jeho obetí. Draci svoje obete zabíjali násilnou smrťou, unášali ich a mučili. Vyslúžili si oslovenie posli pekla. Nik však netušil kde draci majú hniezdo. Kde bývajú, ako žijú. Nik ich nechcel v skutočnosti spoznať, všetci sa ich báli. Boli to nebezpečné tvory, ktoré žili pre ľudí nepoznaným životom, na neznámom mieste.

,, Drak je mýtické stvorenie, ktoré sa objavuje v niektorých kultúrach," mladá ružovláska cituje knihu, ktorú drží v pevnom zovretí. Sedí na drevenom okraji jazera, vo vode sa tvoria jemné vlnky, ktoré zapríčinili, že loďky ktoré sú zaviazané na okraji sa hýbu z jednej strany na druhú. Keď sa ružovláska zapozerá na jazero, ktoré obklopuje dedinu v ktorej žije povzdychne si a znova sa zahľadí do starej previazanej knihy z názvom ,, Draci" a číta si nahlas ďalej.

,, Na rozdiel od iných tvorov draci sa nedelia na dobrých a zlých od pradávnych dôb všetky dediny napadali a brali si svoje obete aby ich mohli umučiť neskutočne bolestivou smrťou. Sú to tvory, ktoré by ľudia nemali vyhľadávať, pretože sú životu nebezpečné."

Mladú zeleno okú ružovlásku už nebavilo čítať také nezmysli. Už desať rokov hľadala rôzne informácie o týchto tvoroch, ale nikde sa nedozvedela nič nové. Stále sa opakovali tie odpovede a v knihách nebolo nič čo by už nepočula od dedinčanov. Sakura mala dvadsať rokov, bola dcérou miestneho kniežaťa a kňažnej. Bola jedináčik. Keď sa jej rodičia dozvedeli, čo mladú dievčinu napĺňa šťastím chceli jej v tom zabrániť ale bola na toľko tvorivá, že vždy si našla cestu ako sa dostať k tomu, čo potrebovala. Vo svojich pätnástich rokoch po prvý krát odišla z rodnej dediny. Päť rokov chodila z jedného miesta na druhý, z jednej dediny do druhej aby zistila pravdu. Od narodenia neverila, že draci sú taký nebezpečný ako sa o nich rozpráva. Nevedela však, prečo bola o tom tak veľmi presvedčená, ešte nikoho pred tým nevidela takého odhodlaného ako bola ona sama. Mala v sebe oheň, preto ani jej rodičia ju nezastavili, keď sa rozhodla.

Avšak teraz sa vracia po piatich rokoch do dediny kde vyrastala, na želanie jej otca. Netušila čo sa bude diať po jej príchode, ale nemohla odmietnuť. Boli to ťažké časy, kde ešte stále boli vojny chudoba a veci podobné.

,, Asi by som sa už mala pripraviť a ísť do domu, kde som vyrastala. Nemôžem navždy zostať na tomto mieste, aj keď ho mám najradšej."

Sakura sa teda postavila z drevenej laty na ktorej do teraz sedela ešte raz venovala svoj pohľad jazeru a hneď na to sa otočila na dom v diaľke. Keď si spomenula ako ju rodičia pred piatimi rokmi prosili aby si to ešte raz premyslela, posmutnela. Nikdy nebola slabá, skôr naopak odhodlaná, pretože nie každý si zaumieni, že drak nie je poslom pekla, všetci o tom boli presvedčení len Sakura nie. Keď sa pre ňu postavili jej rodičia uvidela v ich pohľade radosť z toho že sa znovu stretli. Matka ju hlboko objala. V jej objatí znova pocítila čo je to domov, v otcovom objatí zas ochranu a bezpečie.

,, Chýbali ste mi," povedala skoro nepočujúc.

,, Dcéra, aj ty si nám chýbala, poď musíš nám všetko povedať, čo si sa na svojej ceste dozvedela ? Dúfam, že si našla odpovede na svoje otázky a teraz sa budeš venovať svojmu životu ako kňažná."

,, Matka je mi to ľúto, ale zo mňa nikdy nemôže byť kňažná. A odpovede som nenašla, pretože všade som počula a prečítala to isté. Názor na drakov sa nikde nezmenil."

,, Pochabé dieťa ! Vravel som ti, že sú to nebezpečné tvory, ktoré nik nebude zbožňovať a obdivovať ako ty! Máš hlavu snáď popletenú ? Je na čase aby si sa spamätala ! Svoj život ži ako ti to bolo dané, vydaj sa, staň sa kňažnou, pre česť rodu a pokračuj v ňom."

,, Otec, ale ja..." chcela ešte niečo dodať ale otec ju nenechal, mávol nad ňou rukou a odišiel. Pri prahu dverí len dodal ,, Mala si už dosť času na svoje radovánky. Chcela si zistiť pravdu a veru aj zistila, nemôžeme za to, že to nie je podľa tvojich predstáv, ale zmier sa už raz na vždy s tým, že sa to nezmení!"

,, Ja verím tomu, že nemáte pravdu !"

,, Sakura už dosť ! Tvoj otec má pravdu, mala si dosť času, 5 rokov Sakura uvedom si, že už viac nemôžeme čakať, musíš sa vydať, inak zostaneš ako stará deva !"

,, A nech matka ! Ja manžela nepotrebujem, chcem cestovať a dozvedieť sa viac !"

,, Hlúpe dievča, nič sme ťa nenaučili ! Prečo si tými poslami pekla taká posadnutá ?"

,, Otec ty to nikdy nepochopíš, ani ja som to nechápala do nedávna ale jedno viem na isto draka som už stretla a nebol taký ako ho opisujete vy bol presne taký ako ho vidím ja, preto Vám to chcem dokázať !"

,, Sakura kde si sa ty mohla stretnúť s drakom ?"

Opýtala sa nesmelo jej matka. S nádejou čakala, že svoje tvrdenie vyvráti, tým by ju upokojila, lenže Sakura mlčala, čo jej rodičov ešte viac znervózňovalo.

,, Odpovedz matke !"

,, Neviem Vám to vysvetliť ale viem, že už som ho stretla."

,, Ako som už povedal hlúpe dievča ! Týždeň Sakura ešte ! Po týždni sa vydáš za prvého muža ktorého ti privediem !"

,, Nikdy ! To radšej znova odídem!"

,, Tentoraz ťa nikam nepustím !"

,, Vy si otec myslíte, že ma zastavíte ? Nikdy ste ma nemohli držať lebo som sa vynašla a našla cestu, ani kamenné steny Vám nepomohli !"

,, Máš pravdu dcéra, ale aj ja som za tých 5 rokov robil niečo ! Ak ma prinútiš tak ťa zavriem do konca života a už nikdy nes patríš denné svetlo !"

Už to nezvládla počúvať, preto sa zobrala a išla si znova sadnúť na svoje obľúbené miesto. Tam mohla premýšľať.

Ak to otec myslí vážne nemám inú možnosť ! Musím odísť už teraz lebo inak už možnosť nebudem mať, nie som človek na vydaj. Nezaviažem sa mužovi, ktorého nemilujem mám sen zistiť pravdu a to aj spravím nech ma to stojí čo chce ! Ešteže sa nemusím vracať do toho domu všetky potrebné veci mám v mojej brašne. Ak sa mi to podarí začnem žiť život konečne podľa seba bez rodičovských rád. Bez akéhokoľvek zakazovania, viem čo si myslia o drakoch, preto to nikdy neschvaľovali čo robím. Som si istá že už som draka stretla, cítim to niekde hlboko v srdci a chcem ho stretnúť zas. Musím ho nájsť preto sa o nich chcem dozvedieť viac aby som ho potom mohla ľahšie nájsť, ale ich útočisko nikde nie je opísané ba čo viac ani spomenuté. Od začiatku som vedela, že to bude ťažké, pre to sa teraz nemôžem vzdať. Jednoducho keď už raz som sa na to dala urobím to do konca. Aj za cenu svojho života.

Sakura sa pomaly vytrácala dedinou. Dávala si pozor aby ju nik nebral za podozrivú. Netrvalo dlho a jej rodičia zistili, že odišla. Preto stráže vyslali aby ju pohľadali, lenže päť rokov je pridlhá doba aby dievča nevedelo ako sa má stať neviditeľnou pre ľudí, ktorých nechcela vidieť. Za hranicou dediny si povzdychla ešte raz sa pozrela na miesto kde sa už viac nemôže ukázať. Bolo jej ľúto, že sa nemohla s rodičmi rozlúčiť a odišla po hádke ale oni tomu nerozumeli. Teraz sa znova vydala na cesty. Dvadsať ročné dievča ktoré bolo samostatné a odhodlané. Lenže aj keď mala zlaté verné a odhodlané srdce to jej nepomohlo, pretože už bola na všetkých miestach kde poznala niečo. Teraz nemá kam ísť a pomaly sa už stmievalo. A to nebolo dobré, pretože noci na tomto mieste bývajú veľmi chladné.

,, No a teraz čo ? Sakura mysli, mysli, čo budeš robiť ,okolo nie je nič len ničota. Ani žiadna jaskyňa, či stromy o po diaľ vidieť je les ale bolo by nebezpečné a hlúpe na noc ísť do neznámeho lesa kto vie aké tvory sa tam skrývajú, ale zas ani na verejnom priestranstve nemôžem ostať, asi bude najlepšie keď sa pôjdem pozrieť do toho lesa, lebo dedina je neprípustná hneď by ma tam našli a odviedli za otcom. Aspoň mám istotu, že do lesa sa nepustia bez rozkazu."


Bola odvážna, ale stačí to na nebezpečný les pod pokrývkou noci aby sa jej nič nestalo ? Vraví sa, že keď slnko zapadne a vyjde mesiac s ním prichádzajú aj tvory, ktoré by za denného svetla neprišli. Kto vie, či aj Sakura na nejakého takého tvora nenarazí v neznámom lese ? To sa dozviete v druhej kapitole novej poviedky Dračie srdce. Nemôžem poprieť, že som začala túto poviedku písať, kvôli Dračej neveste film, ktorý som na blog už pridávala. Od toho dňa čo som ten film pozrela každý jeden deň po tom som počúvala dve pesničky z neho. Keďže pred tým ako to bolo odvysielané na markíze po slovensky to bolo len v oficiálnom znení a to je rusky s českými titulkami. Strašne sa mi to páčilo po rusky. Síce aj slovenský dabing má niečo do seba ale český to je šit. Nič v zlom ale pozrela som si české titulky a oni to dali na dabing inak, ako hlasy hlavných postáv boli dobré Armanov hrubý a Mirin jemný to bolo v pohode ale tie dialógi.... To sa mi nepáčilo, v slovenskom dabingu to bolo dobré. Čo som teda prekvapená lebo väčšinu čo pozerám je s českými titulkami alebo českým dabingom ešte sa mi teda nestalo, že by sa mi český dabing nepáčil. Ale tak každý to má podľa seba....



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nemessis Nemessis | Web | 3. ledna 2017 v 1:03 | Reagovat

To je nádherné O_O
Spřátelíš?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama